Štáty budujú varovné systémy obyvateľstva voči tzv. všeobecnému ohrozeniu. Historicky to bolo predovšetkým vojenské ohrozenie (vojny, bombardovanie, raketové útoky) a ohrozenie živelnými pohromami (povodne, tsunami, zemetrasenia). Moderná priemyselná výroba priniesla ohrozenie priemyselnými haváriami a aktuálna situácia vo svete aj ohrozenie teroristickými a vojenskými útokmi.
Pre mimoriadne situácie spôsobené týmito ohrozeniami majú štáty reprezentované príslušnými inštitúciami spracované rôzne havarijné plány, ktoré stanovujú kompetentným pracovníkom, aké postupy a opatrenia majú prijať. Ich súčasťou sú aj postupy pre varovanie obyvateľstva prostredníctvom akustických varovných systémov. Napriek existencii a využívaniu iných foriem doručovania varovnej správy ohrozenému obyvateľstvu, ako sú televízia, rozhlas, či mobilné telefóny, predstavujú varovné systémy postavené na elektronických sirénach s vlastnou komunikačnou infraštruktúrou najspoľahlivejší a najúčinnejší spôsob hromadného varovania obyvateľstva na ohrozenom území.